Hľadanie priateľov v dospelosti:

Prečo to nie je také jednoduché, ako kedysi (a ako na to)


Zatiaľ čo v detstve je to úplne prirodzené, stačilo sa len objaviť na ihrisku, a o chvíľu ste už mali nového kamaráta. Hľadanie priateľov v dospelosti môže byť pre mnohých z nás výzvou alebo niečím, čo si nemyslíme, že je dôležité. Nie, že by sme nemali záujem o nové priateľstvá, ale čas, povinnosti a skutočnosť, že sme si už vytvorili stabilné kruhy, nás akosi tlačia k tomu, aby sme ostali tam, kde sme. A tak sa občas ocitneme v situácii, kedy sa pýtame: Prečo, kde a ako mám hľadať?

Dospelosť so sebou prináša zodpovednosť, prácu, rodinu, kariéru a celkovo hektický životný štýl, čo nám neumožňuje venovať sa priateľom tak, ako kedysi. Kamaráti z detstva alebo zo školy sú už dávno roztrúsení po svete, alebo sa jednoducho rozišli v iných životných smeroch. A hoci máme možno stovky priateľstiev“ na sociálnych sieťach, na skutočné hlboké priateľstvá nám často nezostáva čas ani priestor. Takže, ako sa vlastne dostaneme k novým priateľom v dospelosti?

1. Rozpoznať, čo vlastne hľadáme je kľúčové.

Kým sme boli mladí, priateľstvá sa často formovali veľmi jednoducho. Stačili spoločné záujmy a už ste boli nerozlučná dvojica, či partia. V dospelosti je to zložitejšie. Možno už nehľadáme len niekoho, s kým si užijeme víkendové večery, ale niekoho, kto zdieľa naše hodnoty, vášne a pohľad na život. Preto je dôležité si uvedomiť, čo od priateľstva očakávame, či ide o niekoho, kto bude vaším partnerom na dobrodružstvá, alebo niekoho, s kým si môžete otvorene poplakať.

2. Prestať sa báť zraniteľnosti.

Hľadanie priateľov v dospelosti si často vyžaduje byť zraniteľný. A to je niečo, čo nás dospelých niekedy trochu desí. Máme obavy z odmietnutia, alebo sa bojíme, že nebudeme „dosť dobrí“ na to, aby sme niekoho zaujali. Ale práve v tejto zraniteľnosti sa nachádzajú skutočné spojenia. Ak chcete, aby vás niekto skutočne spoznal a vytvoril s vami silný vzťah, musíte sa ukázať takí, akí ste so všetkými svojimi (podľa vás) nedokonalosťami.

3. Nebáť sa iniciovať.

V dospelosti sa nevyhneme tomu, že priateľstvá si musíme budovať aktívne. To znamená, že treba začať od seba. Niekedy stačí pozvať niekoho na kávu, na koncert alebo si ísť spolu zabehať. A aj keď to spočiatku môže vyzerať neprirodzene, postupne sa to môže stať bežnou súčasťou vášho života. Nebojte sa prijať výzvu a urobiť prvý krok. Práve tým môžete otvoriť dvere novým priateľstvám.

4. Objavovanie nových záujmov.

Ak máte pocit, že nemáte priestor na nové priateľstvá, možno je čas zmeniť prostredie. Skúste sa prihlásiť na kurzy, semináre alebo akékoľvek aktivity, ktoré vás zaujímajú. Priatelia sa častokrát objavujú tam, kde ich nečakáte a v prostredí, kde máte spoločné záujmy. Môžete takto spoznať ľudí, ktorí sa nachádzajú v podobnej životnej fáze, a ktorí majú podobné hodnoty a preferencie.

5. Udržiavanie kontaktu.

Rovnakú energiu, akú venujeme práci a rodine, musíme vložiť aj do priateľstiev. Pretože priateľstvá, tak isto, ako iné vzťahy, potrebujú starostlivosť. Rovnako ako sa musíme starať o naše rodinné životy, mali by sme venovať pozornosť aj priateľom. Poslať krátku správu, pozvať niekoho na obed alebo zorganizovať spoločné aktivity môže byť malým, ale účinným spôsobom, ako si udržať pevné priateľstvá.

6. Zvážiť rôzne formy priateľstva.

Nezabúdajme, že nie každý priateľ musí byť niekto, s kým budete tráviť každú voľnú minútu. Ako dospelí si často vytvárame rôzne druhy priateľstiev. Niekto môže byť priateľ na víkendové výlety, iný zase na pracovné konzultácie. Dôležité je, aby ste vnímali hodnotu každého priateľstva, aké máte, aj keď to nie je „tradičné“ priateľstvo, ktoré trvá roky.

7. Buďte trpezliví.

Tak, ako pri akomkoľvek vzťahu, aj pri hľadaní priateľov je kľúčová trpezlivosť. Niekedy môže chvíľu trvať, kým nájdeme niekoho, kto nám skutočne pasuje, ale nikdy to nie je zbytočné. Každý nový krok je investíciou do nášho osobného rastu, do budovania kvalitných a zmysluplných vzťahov, ktoré vám obohatia život. Hľadanie priateľov v dospelosti nie je jednoduché, ale rozhodne to stojí za to. Každé priateľstvo, ktoré vznikne, vás obohatí a zároveň prináša novú perspektívu do nášho života. Vďaka trpezlivosti, otvorenosti a ochote zdieľať kúsok seba s druhými sa začnú objavovať nové, pevné a krásne priateľstvá.


Ako to bolo u mňa?

Po mnohých rokoch cestovania a spoznávania nových kultúr som si začala všímať, že moje záujmy a hodnoty sa menia. Kým predtým bolo mojím cieľom objavovať každý mesiac nové miesta, spoločenské aktivity som považovala za menej napĺňajúce a stretávanie nových ľudí nebolo pre mňa až tak podstatné. Postupne som sa začala zameriavať na svoj osobný rast, kreatívne činnosti a vzdelávanie, ktoré mi priniesli nové zážitky a pohľad na život. Časom som si uvedomila, že je čas začať hľadať nových, zaujímavých ľudí, ktorí budú zdieľať podobné záujmy a hodnoty. Vrhla som sa do aktívneho zúčastňovania sa na rôznych kurzoch a workshopoch, skúšania nových koníčkov a zapájania sa do aktivít, ktoré ma zaujímali. Bolo to na začiatku pre mňa ľahké? Samozrejme, že nie. Zistila som, že v dospelosti je to iné. Človek musí byť otvorený, aby stretol ľudí s podobným prístupom k životu, ktorí sú ochotní investovať čas do kvalitných vzťahov. Hoci mám aj pevné priateľstvá z mladosti, ktoré trvajú dodnes, teším sa aj z tých nových, ktoré ma posúvajú vpred a prinášajú do môjho života nové pohľady a skúsenosti.

A ak cítite, že niečo vo vašom živote volá po zmene, mám pre vás knihu, ktorá vás jemne a múdro nasmeruje. Sú knihy, ktoré vás inšpirujú. A potom sú knihy, ktoré vám sadnú tak, akoby ich niekto napísal presne pre vás. V správnom čase a správnym hlasom. Taká bola pre mňa Let Them od Mel Robbins. Zdanlivo jednoduchá myšlienka - nechajte ich. Nechajte ľudí hovoriť, čo hovoria. Nechajte ich robiť, čo robia. Nechajte ich kráčať svojou cestou. Najviac ma oslovila kapitola o priateľstvách v dospelosti. O tom, keď sa niektoré vzťahy menia, vyprchajú alebo jednoducho už nie sú tým, čím bývali. Mel to pomenúva s veľkým pochopením, a hlavne bez viny. Nie je to vaša chyba. A nemusí to byť ani chyba niekoho iného. Len sme sa posunuli. A je úplne v poriadku pustiť to, čo nás už viac nepodporuje. Táto kniha pripomína niečo veľmi dôležité, že tu nie sme na to, aby sme sa neustále prispôsobovali. Že môžete zostať verní sebe. Odporúčam každému, kto cíti, že je čas niečo pustiť a zároveň sa v niečom novom posilniť.

Kúpite, zatiaľ v angličtine, napríklad tu. 

Veronika

Kontakt

Mgr. Veronika Letavajová