Sviatky sú v podstate zvláštne obdobie. Každý o nich hovorí, každý sa na ne
nejako pripravuje, ale len málokedy sa zastavíme a povieme si otvorene, ako ich
vlastne chceme prežiť my. Väčšinou vstupujeme do tohto času s hlavou plnou
očakávaní, ktoré ani nie sú naše. Jeden chce tradície, druhý zmenu, deti chcú
darčeky a spoločný čas, partner chce už konečne oddychovať, my chceme, aby bolo všetko nezabudnuteľné a starí rodičia chcú, aby to vyzeralo presne tak, ako pred
dvadsiatimi rokmi. A zrazu sa ocitneme v situácii, kde sa všetci snažia naplniť
predstavy všetkých ostatných, až kým nikto nemá pocit, že sú to vlastne jeho
sviatky.
Keď sa
sviatky menia na projekt
Nie je to ani zlé, ani nepochopiteľné. Sviatky
sa stali obdobím, ktoré má byť podľa možností čo najlepšie zorganizované,
presne načasované, upratané a napečené tak, aby nikto nič nenamietal. Partneri
sa snažia „splniť checklist“, rodiny s deťmi balansujú medzi radosťou detí a
vyčerpaním, slobodní ľudia sa snažia prežiť obdobie, ktoré na nich často pôsobí
ako pripomienka, že nie sú súčasťou klasického rodinného obrázku. Všetci spolu
máme pocit, že to musíme urobiť správne, aby sme nikoho nesklamali – a najmä
nie svoje ciele. Je to zvláštny paradox: sviatky majú byť o radosti, ale my sa často
správame, akoby to bola celoročná skúška ohňom.
Očakávania,
ktoré nikto nepovedal nahlas
Najväčší problém je, že tieto očakávania vôbec
nie sú vyslovené. Sú len predpokladané. Myslíme si, že iní chcú veľké veci,
pritom väčšinou chcú len niečo malé. Mama možno nechce perfektnú večeru, ale
chce, aby ste vôbec prišli. Partner možno nepotrebuje program, ale pokoj. Deti
často netúžia po piatich aktivitách, ale po tom, aby ste sa im naplno venovali
aspoň pár minút. A vy možno chcete len dve hodiny ničnerobenia, ale bojíte sa
to povedať, aby to nevyzeralo, že ste proti tradíciám. Pravda
je taká, že očakávania sa nečítajú z hlavy, ale z rozhovorov. A tie väčšinou
nevedieme.
Čo
naozaj potrebujeme
Keď sa pozrieme na sviatky cez to, čo
potrebujeme a nie cez to, čo by malo byť,
celé sa to môže uvoľniť. Rodiny s deťmi často túžia po jednoduchosti, nie po
dokonalosti. Single ľudia potrebujú slobodu a rešpekt k tomu, že ich sviatky
môžu vyzerať inak. Partneri potrebujú zosúladiť tempo. Introvertom stačí jedna
komorná chvíľa, extroverti chcú spoločnosť a unavení ľudia chcú možno len
pokoj, ktorý nemusia zdôvodňovať. Keď začneme brať vážne a rešpektovať to, čo
každý z nás potrebuje, sviatky sa prestanú podobať na povinnosť a začnú
pripomínať život.
Ako si
vytvoriť sviatky, ktoré sú vaše
Najprv je dobré pomenovať, čo už
nepotrebujete. Možno je to cestovanie cez celé Slovensko, možno veľké varenie,
možno preplnený program alebo návštevy, ktoré vás vždy vyčerpajú. Zbaviť sa
zbytočného je niekedy ten najväčší dar. Potom si skúste povedať, čo chcete cítiť. Nie
čo chcete urobiť, ale aké pocity chcete mať. Pokoj? Spontánnosť? Ticho?
Blízkosť? Toto je váš kompas. A potom to treba povedať nahlas. Pokojne,
úprimne, bez dramatizovania. Ľudia často reagujú lepšie, než čakáme. A keď im
dáte priestor, aby povedali svoje potreby, zistíte, že ich predstavy nie sú
vôbec tak odlišné, ako ste si mysleli. Zo všetkého toho si potom viete
poskladať najjednoduchší spoločný menovateľ. Nie všetci rovnakí, ale všetci
rešpektovaní.
Mojich 10
praktických tipov, čo robiť a nerobiť pred Vianocami:
1. Povedzte jednu vec, ktorú tento rok nerobíte. Úplne
konkrétne: nepečiem sedem druhov, nechodím na všetky návštevy, neberiem si
prácu domov. Začnite jednou.
2. Vyberte si tri pocity, ktoré chcete počas sviatkov
zažiť. Nie úlohy. Pocity. Napíšte si ich. Budú vaším kompasom.
3. Urobte si mini check-in doma. Dajte si s partnerom,
deťmi alebo kýmkoľvek pár minút a spýtajte sa: „Ako by ste chceli, aby to
vyzeralo pre vás?“ Budete prekvapení, aké jednoduché odpovede prídu.
4. Nedovoľte si všetko organizovať sami. Rozdeľte úlohy.
Aj tie malé. Kto kúpi potraviny, kto vybaví stromček, kto zariadi, aby bol čas
na oddych.
5. Zastavte sa, keď máte pocit, že to celé preháňate.
Skúste si položiť jedinú otázku: „Robím to pre moju rodinu alebo pre susedov?“
6. Doprajte si jeden úplne obyčajný deň. Bez príprav, bez
plánovania. Jeden deň, ktorý nie je „sviatočný“. Je to paradoxne najlepší
spôsob, ako si sviatky užiť.
7. Neplánujte všetky dni naraz. Vyberte 2–3 hlavné
momenty, ktoré chcete mať zorganizované. Ostatné dni nechajte voľne plynúť. Menej
plánov = menej stresu.
8. Zaveste pocit viny na vešiak. Nie ste povinní robiť
všetko rovnako každý rok. Nemusíte ísť všade. Nemusíte všetko stíhať.
9. Vytvorte si jeden nový rituál. Malý, vlastný. Môže to
byť ranná káva pri stromčeku, prechádzka osamote, spoločná hra, špeciálny obed alebo
moment, keď vypnete telefóny.
10. Buďte
k sebe úprimní. Ak niečo nechcete robiť, povedzte to. Ak potrebujete pomoc,
požiadajte o ňu. Ak máte toho veľa, priznať to nie je slabosť - je to
sebavedomie.
Sviatky
s vaším podpisom
Najkrajšie sviatky nevzniknú z dokonale
naplánovaného programu. Vzniknú z pocitu, že sú vaše. Že nie sú okopírované z
minulosti ani prispôsobené tak, aby bolo všetkým dobre, okrem vás. Môžu byť
hlučné alebo tiché, tradičné alebo úplne nové, minimalistické alebo hravo
chaotické. Dôležité je, aby boli pravdivé a aby v nich bolo miesto pre vás. Keď
dovolíte sebe prežiť sviatky podľa seba, dovolíte to aj ostatným. A možno sa
tento rok po prvý raz nadýchnete a poviete si: „Áno. Po tomto som túžil.“
Veronika